Initipi

Initipi - indiánska sauna, je starý indiánsky rituál očisty tela aj duše. Nebudem rozoberat históriu a spirituálny význam sauny pre Indiánov, pretože ju veľmi neovládam a v dnešnom svete by to aj tak ostalo nepochopené.

Initipi je parná sauna a jej princíp je jednoduchý - kostra z prútia sa prikryje plachtami, do vnútra sa dajú horúce kamene a tie sa potom zalievajú vodou. Samozrejme neoddeliteľnou súčasťou sauny je schladenie sa studenou vodou. Čím chladnejšia, tým lepšie. Týmto som v postate zhrnul potrebný "materiál" na výstavbu sauny (ak nerátam špagát na zväzovanie konštrukcie, bylinky na osvieženie vzduchu a nádobu s vodou na zalievanie kameňov).

Miesto pre saunu

Asi najviac obmedzujúcim faktorom je voda. Ak by ju netrebalo, tak si saunu možete postaviť kdekoľvek. Ale zažil som už aj saunovačku na dvore, kde miesto potoka sme mali kaďu zakopanú do polovice v zemi naplnenú vodou zo studne. Ale les je les a v ňom je najlepšie miesto niekde pri potoku. A čím je potok väčší, tým lepšie. Najvhodnejšie je využiť nejakú prírodnú hrádzu, kde je hlbšia voda. Keď je potok príliš malý, tak si ju musíte postaviť sami. Všetko ale záleží od okolností. Ak ste napríklad niekde na chate, tak nie je problém použiť lopatu či motyku. S týmito nástrojmi a vybraním vhodného miesta na potoku, si dokážete postaviť celkom hlbokú priehradu relatívne ľahko a rýchlo. V plytkom potoku nie je problém s hĺbkou po kolená. Ale najjednoduchšie a hlavne zážitkovo najlepšie je si nájsť prírodný bandžur - kamennú vaňu vyhĺbenú vodou po milióny rokov (viď posledná fotka).

Ďalsím dôležitým faktorom je dostatok dreva. Na poriadnu saunu treba tak cca 3/4 kubíka. Ale dosť to závisí aj od kvality dreva. Čím tvrdšie, tým lepšie. Veľmi odporúčam "nazbierať" niekoľko kusov brvn hrubých 15-20cm z tvrdého dreva (buk, dub, hrab), ktoré poslúžia ako hlavný zdroj tepla. A k tomu poriadu kopu konárov rôznej hrúbky. Drevo môže byť aj vlhké (dokonca aj mokré), len sa potom dlhšie rozhorieva a viac "dymí".

Takže keď to spojíme dokopy, tak ideálne je postaviť saunu hneď pri potoku s dostatkom miesta pre vatru na rozpálenie kameňov. Ak to nie možné, tak volíme variantu oheň bližie k saune, ako sauna blízko potoka. Dôvodom je, že manipulácia s kameňmi a ich vkladanie do sauny je relatívne nebezpečné, takže si to treba čo najviac uľahčiť. A prejsť pár metrov zo sauny k vode nie je problém.

Kamene

Od kvality a kvantity kameňov priamoúmerne závisí aj kvalita a kvantita "saunovania". Samozrejme svoju úlohu tu hrá aj "kvalita" ohňa, ale pokiaľ nemáte dobré kamene, tak vám nepomôže ani päťmetrová vatra. Pravdupovediac s kameňmi nemám veľké skúsenosti a to aj z toho dôvodu, že vačšinou saunujeme na tých istých miestach, takže používame stále rovnaký materiál. Ale dá sa povedať, že čím tvrdsí a "priestornejší" (nie placka, ale skôr tvar gule, prípadne kvádra) kameň (hornina), tým lepšie.

Najčastejšie používame pieskovce a zlepence (flyš na Čergove). Bohužial nie je to nič-moc. Problém s pieskovcom je, že je vačšinou v tvare placky, ale občas sa dajú nájsť aj "kockovitejšie" kusy. Druhý problém je (a to dosť podstatný), že ma slabú tepelnú výdrž. Stačí pár väčších zálevov a už nehreje. A posledná zlá (ale nie až taká fatálna) vlastnosť pieskovca je, že sa veľmi a rýchlo rozpadá. Máloktorý kus vydrží viac ako dve sauny. Vačšinou sa už po prvej saune rozpadne na malé nepoužiteľne kúsky. Tieto vlastnosti platia viacmenej aj pre zlepenec s tým rozdielom, ze je ho menej a vyskytuje sa skôr v tvare kvádra alebo ihlanu s velkými plochami.

Druhú horinu, ktorú som pár krát použil, bol vápenec, prípadne dolomit. Ten už má celkom dobré vlastnosti, akurát sme vtedy nevedeli najsť väčšie kusy, všetko bolo vo veľkosti cca 2-3x päsť.

Názov tretieho "kameňa", ktorý používame, neviem, ale zhodli sme sa na tom, že to asi bude andezit. Našli sme ho ako násyp pod mostom.

Čo sa týka veľkosti, tak čím vačšie, tým lepšie. Pokiaľ sa pamätám, tak tie andezitové šutre mali cca 35-45cm a gúľali sme ich dvaja. Väčšie kamene sa potom ani nezmestia do ohňa. S presúvaním takýchto veľkých balvanov z ohňa do sauny sa nemusíte báť, lebo vždy sa rozpadnú na menšie. Tu sa práve prejaví vlastnost materialu - či sa rozpadne na pár väčších kusov, alebo na menšie kamene. Treba si ale dávať pozor, lebo kamene pri tom zvyknú riadne strieľať a neraz z ohňa vyletí nejaký kus aj s rozpálenými uhlíkmi. Preto je dobre kamene poriadne obložit drevom.

Kostra

Kostru postavíme z drevených prútov. Kedže tie budeme dosť ohýbať, treba vybrať správne drevo. Najlepšia je lieska (ak ste v lese) alebo vŕba (v nížinách). Pravdupovediac inú drevinu som nikdy nepoužil, vždy sa dala nájsť jedna alebo druhá. Počet prútov je závislý od veľkosti sauny, ale bude ich treba približne 10-14 kusov hrubých asi ako palec (pri širšom konci). Hrubšie prúty vydržia dlhšie, ale horšie sa ohýbajú. S tenkými sa zase ľahko manipuluje, ale skôr zhnijú (Aj keď toto platí skôr pre liesku. Vŕbová konštrukcia nám vydržala oveľa dlhšie ako liesková). K tomu bude treba ešte asi 6 kusov tenkých prútikov (cca 1cm). Zabudol som uviesť dĺžku - v podstate čím dlhšie, tým lepšie, ale minimálne by mali mať apoň 1,8m.

Čo na vrch?

Čokoľvek čo máte. Čím hrubšia vrstva, tým lepšie. Na chate používame deky, celty, plachty, proste všetko, čo sa dá použiť, V lese potom len celty. Ale kľudne môžete použiť aj spacáky, je to vynikajúci izolant :).

Initipujeme

Asi každú saunu začíname znášaním dreva, koľko a aké som už opísal skôr. Je to najnamáhavejšia časť saunovania. Trom chlapom to trvá cca hodinu, ale opäť to záleží od podmienok (aké drevo, či je v blízkosti dostatok, alebo ho treba znášať z väčších vzdialeností, náročnosť terénu...). Aj keď pár krát som saunu robil sám so ženskou pomocou (ale ženy netreba podcenovať :)). Paralelne počas tejto činnosti sa aj upravuje hrádza. Vačšinou sa pri týchto prácach nejako samovoľne striedame.

Oheň

Používame dva...

Published on 22 October, 2016 by ohnivec

Add a comment

HTML code is displayed as text and web addresses are automatically converted.

This page's comments feed